Reportáž Lizzard: Ja a český MilSim, alebo ako sa slovenská airsoftová scéna má čo učiť

Tento článok sa umiestnil v súťaži o lístky zadarmo na akciu Extrém Fight.

Túto vetu často počujem na airsoftovej scéne. Som na nej už takmer 10 rokov viac-menej aktívne. Je moja titulná veta článku naozaj pravdivá? Podelím sa s vami o svoje dojmy z českého MilSimu.

Jediné MilSim akcie, ktorých som sa na Slovensku zúčastnil, boli série akcií Conflict Zone a Extreme Fight. Tieto skvelo organizované a premyslené akcie boli pre mňa benchmarkom dobrej MilSim akcie. Skvelé a rozsiahle priestory, ktoré umožňovali taktizovať, hry boli logisticky domyslené, obsahovali zaujímavé úlohy a neskôr aj LARP. Keďže sa tieto akcie už dlhšie nekonajú, hľadal som alternatívu.

Ako mnohým, aj mne sa zrak obrátil na bájnu airsoftovú krajinu – Čechy. Mílovice, Border War, Lizzard, Protector… Boli to akcie, ktorých som sa chcel zúčastniť, ale až doteraz som na to nemal správneho parťáka. Toho roku tomu bolo inak a odhodlali sme sa zájsť na Lizzard X, pričom sme merali takmer 500km trasu do Mimone.

Išiel som tam pre zábavu, novú skúsenosť a inšpiráciu. Bolo mi jasné, že si veľa nezastrieľam, keďže moja zbraň z diaľky otiera spodnú hranicu 400 fps. To mi ale vôbec neprekážalo, keďže som vedel, že dobrý MilSim má rôzne nebojové prvky, ktorými môžete pomôcť k výhre vašej hernej strane. Išli sme teda hrať za ISAF.

Conflict Zone 2016

Bol to 10. ročník tejto akcie a adekvátne k tomu vyzerala aj organizácia – niekoľko mailov s inštrukciami, parkovaním a možnosťami v hernom poli. V areáli bol personál, ktorý koordinoval parkovanie a dianie počas hry. Základňa Fort Protector, kde sme sídlili, bola skvelo vybavená a každý do nej mal prístup do určitého času. Bolo v nej dostatok záchodov, pitná voda v cisterne pred bázou, bufet so skvelou ponukou a primeranými cenami, stánok Anareus, kde ste si mohli kúpiť BBčka, zbrane a rôzne herné doplnky. Dokonca robili aj servis zbraní, čo bola pre mňa novinka na akcii.

Ubytovaní sme boli vo veľkých (neviem či vojenských) stanoch pre cca 20 ľudí. Nás v čate a stane bolo 15 a boli sme súčasťou jednej zo 4 čiat Delta (Delta 10, 20, 30 a Mechanizovaná).

V momente, ako sme dorazili na bázu, zaregistrovali nás mimo registračný čas, čo ma príjemne prekvapilo. Zamierili sme teda do nášho stanu. V momente nás spolubojovníci vrelo privítali a neobišlo sa to bez uvítacieho drinku. My sme im tiež ponúkli tekuté dobroty, ktoré sme priniesli. Panovala dobrá nálada až do večierky. Chalani boli všetci z jedného tímu a takmer všetci z nich boli pekne zladení. Robilo to na mňa dobrý dojem a mal som pocit, že toto je naozaj MilSim. Aj oni tam boli prvýkrát. Ako to už na takýchto akciách chodí, keďže sme tam boli prvýkrát a nepoznali sme sa s nikým „dôležitým“, skončili sme ako záložná jednotka.


Mobilné HQ FOB TESLA

Ranný nástup bol koordinovaný, meranie zbraní ale nebolo kapacitne zvládnuté. Čakali sme takmer trištvrte hodiny, kým nás zmerali. Počas akcie som si ale všimol, že mnohí na zbraniach ani nemali pásky, takže ich vôbec nezmerali. Ponaučenie do budúcna: ak viete, že máte zbraň do 450 fps, ani sa neunúvajte. Nikto to nesledoval a pokiaľ viem, k žiadnemu mimoriadnemu incidentu okrem jedného nedošlo. Po zmeškanom briefingu sme sa vystrojili a nastúpili na buzerplaci. Odhadom nás na tej báze bolo 120-150. Krásne vystrojení hráči, niektorí s impozantnými technikami. Pišťalo mi srdce, lebo po takomto niečom som túžil a uškŕňal som sa ako blbec.

Vyslali nás na misiu. Pobrali sme sa teda s čatou. Čakal nás asi trojkilometrový pochod. Vôbec mi to nevadilo, nasával som atmosféru a výfukové plyny technikálov, ktoré popri nás občas prefrčali. Neviem, či som videl niekedy krajší (nielen airsoftový) priestor. Úžasné borovicové lesy, zmiešané, brezové háje, rúbaniská, lúky, vodné plochy a mierne členitý terén s občasnými pieskovcovými bralami. Jednoducho nádhera – sen každého zálesáka. Počas postupu som začal badať malé nedostatky v organizácii mojej čaty. Ja s parťákom sme boli pekne jednotní, vedeli sme, čo treba robiť. Zvyšok čaty tak veľmi nevyzeral. Ignoroval som to, lebo som bol zaslepený krásou prírody. Krátko na to, sme sa ale trochu stratili. Opäť som tomu neprikladal veľkú váhu, sme tu všetci prvýkrát. S malým oneskorením sme sa dostali na bod určenia, kde nás už čakala malá skupina vojakov ISAF. Presúvali sme sa ďalej na bod, ktorý sme mali chrániť. Rádio komunikácia bola čoraz rušnejšia. Mierne ma ale štvalo, že najčastejšie to bol iba šum, lebo niekto drží stlačený gombík na vysielanie, interferencie a skúšky spojenia. Spojenie bolo celkom zlé s niektorými hráčmi. Keď som uvidel, aké čínske hračky používajú namiesto vysielačiek, ostal som trochu zarazený. Ale opäť, nevadí, veď sa dorozumieme. Čoskoro došlo k prvému stretu a nastal chaos. Velitelia čiat nevedeli, kde majú svojich ľudí, velitelia družstiev v našej čate absentovali. Všetci hulákali do vysielačiek. Zarážajúce bolo pre mňa, že celá čata fungovala na tej istej frekvencii! Tak v Česku to robia asi inak. Nič dobré som ale nešípil. Bol som na krídle, kde sa nič nedialo a so mnou ešte niekoľko chlapov. Nemal som iné rozkazy, tak som tam strážil, pričom som počul rachot streľby z ľavej strany. Vravel som si: „Ostaň trpezlivý, zavolajú ťa, keď ťa bude treba“. Ale nevolali. Keď som tam už ostal sám, lebo všetci sa svojvoľne vybrali do mely, šiel som aj ja. Ako vždy, systematicky som sa presúval bližšie k boju. Videl som, ako to naši dostávajú, vyberajú vesty a odchádzajú. Ale prečo, veď máme predsa mať medika?!


 Opevnenie na FOB TESLA

Upriamil som ale z dobrej pozície zrak na nepriateľský pohyb a neriešil som medika. Tak som sa na nich sústredil, až ma jeden Talibanec prekvapil zo strany. Ani nemusel vystreliť, priznal som mu to a dal som mu palec hore. Vedel som, že budem márne čakať na samom fronte na medika, ak vôbec nejakého máme, takže som sa vybral na dlhý pochod na respawn. Bol som zarmútený, že som si v bitke ani nevystrelil. Začala nastupovať aj frustrácia z nefungujúceho medic systému, z chaosu na bojovom poli a kemperov, ktorí z bezpečnej vzdialenosti strieľali full-auto so svojimi 500+ fps delami. To mi pripomenulo diskusiu z FB, kde sa riešilo či sa budú môcť používať točáky. Na MilSime? Tam by sa malo riešiť, či môže byť niečo iné ako real-cap a nie točáky!

Vrátil som sa na bázu. Cestou som vypol vysielačku, lebo som už nemohol počúvať tie splašky, ktoré tam hráči púšťali. Títo ľudia sa vykecávali ako frajerkám do mobilu. Hodinu po mne dorazila aj väčšina mojej čaty. Po ďalšej hodine sa mi pomaly končil trojhodinový respawn. Povedal som si, že vyrazím aj bez mojich, lebo nechcem ďalšiu hodinu premárniť. V momente, keď som bol na odchode na velenie, aby ma niekam vyslali, nám bolo oznámené, že DELTA má 2 hodiny voľno… Ani som sa nerozčuľoval a zhodil veci, vybalil jedlo a potlačil som frustráciu obžerstvom.

O šiestej sme nastúpili na buzerplac a dostali sme novú úlohu – ísť na podporu FOB TESLA. Naskákali sme na pick up a vyrazili sme. Opäť som sa začal usmievať, lebo som sa už dávno nevozil na korbe auta (odhliadnúc od faktu, že som sa z nej skoro zošmykol, lebo som sedel na nakladacej hrane a šlo sa do kopca). Po chvíli sme s veľmi boľavým zadkom dorazili k FOB TESLA.

Odhliadnuc od nevojenských stanov, to tam bolo ako sen. Zákopy, V3S ako mobilné HQ, úžasné prostredie na kopci uprostred borovicového lesa. Zabudol som na všetky problémy a rýchlo som tam urobil pár fotiek, aby som mal nejakú spomienku.

Čoskoro nás povolali do boja na prieskum a obsadenie dominátora. Znovu začal otravný ruch vo vysielačke, kde sa do toho každý ozýval bez nejakého systému. Padol prvý člen čaty a znova vypukol chaos. S parťákom sme sa rozhodli konať samovoľne a išli sme na obchvat. Vcelku úspešne sme sa dostali nepozorovane na naše predsunuté pravé krídlo. Ale čoskoro aj tam začala paľba. Mojich úbohých 400 fps mi bolo nanič. Musel som sa dostať bližšie. Plazil som sa, ale predtým, ako som dorazil do krytu, som to dostal. Volal som medika. Ďalší traja za mnou to tiež následne kúpili. Všetci sme volali na medika. Tesne pred vypršaním limitu ma ošetril, ale aj on to dostal. Našťastie, druhý medik ho oživil. Vyzerá to tak, že medik systém už funguje. Prebojovali sme sa k vlajke dominátoru a strážili sme ho. V tom čase nás bola už len hŕstka a boli sme proti obrovskej presile zo všetkých strán. Tu sa mi podaril môj jediný kill za celú akciu pištoľou. Naneštastie to hráč cez vestu nezacítil, takže to nepriznal, ale to plne chápem a nezazlievam mu to. O pár minút nás Taliban úplne zdecimoval a vrátili sme sa na bázu. Do nočnej akcie sme sa ani nepúšťali, lebo bez noktovízorov to nemalo význam, ak ich nepriateľ má.

Po druhej, veľmi chladnej, noci prišiel budíček o 6:00, lebo nástup bol o 7:00. Bol to ale iba briefing a aj to len pre veliteľa. V skutočnosti sme si to mohli predĺžiť, lebo na misiu sa šlo až o deviatej. Dnes som vysielačku ani nebral, lebo by mi bola nanič a každé ušetrené deko poteší nohy a chrbát.

Vydali sme sa na miesto určenia. Cestou sme dvakrát nevedeli, teda veliteľ nevedel, kde sme a dvaja záškodníci zadržali dve čaty na asi 20 min. S parťákom sme sa po nich hneď pustili, aby sme ich aspoň odohnali. Podarilo sa ale dosiahli, čo chceli. V tomto bode som už silno frflal pod nos a parťák tiež. Žiadny koordinovaný útok, žiadna taktika, len kempenie a dostrel. Mali sme meškanie 45 minút. Zrýchlene sa presúvame na bod určenia a zrazu odniekiaľ paľba a znova chaos. Tentoraz to bol pre istotu náš vlastný. Teraz mi bolo jasné, že tu nie som dobre, keď niekto strieľa a ani nevie na koho. Rozdelenie strán bolo: ISAF – rovnošaty, Taliban – civilné oblečenie. Povedzte mi, dá sa to popliesť? Očividne.

Rýchlo sme pokračovali v postupe, len aby sme dorazili na takmer končiaci sa boj. Opäť sa mi podarilo prebojovať sa do predných línií, keď ISAF boj definitívne vyhrala. Frustrácia zase rástla. Ďalšia úloha bola tento bod brániť do 12:00 čiže asi tak 1:30h. Dostali sme príkaz brániť ľavé krídlo. Opevnili sme si pozíciu len preto, aby sme zistili, že nás presúvajú na stred, lebo niekto mal skvelý nápad, že na ľavom, úplne exponovanom, krídle spraví pascu. Bravo. Nekomentoval som, iba som sa presunul. Sadol som si, oprel sa o strom a zadriemal som. Nič lepšie sa robiť nedalo, tak som to využil a môj parťák tiež. Odbila dvanásta hodina a mali sme sa vrátiť na bázu.

Po výdatnom obede a troche odpočinku sa šlo na ďalšiu misiu – znova dobyť a strážiť. Sakra, veď my sme nič iné nerobili len sa mlátili o body! Žiadne vedľajšie úlohy na spestrenie, žiadna interakcia s LARPistami. To ale nebolo všetko – tentokrát sme skutočne boli záloha! Keď sme dorazili na operačný bod, nastalo ďalšie čakanie. V tomto bode sme už s parťákom boli rezignovaní a vymysleli sme si vlastný program a dali si krátky tréning taktiky a topografie, aby sme sa neunudili k smrti. Vysielačku už aj on dávno vypol. Preskúmali sme trochu okolitý terén a po dvoch hodinách čakania sme sa zdvihli a zabalili to.

Moje postrehy:

  • ak má vaša zbraň menší dostrel ako 60 metrov, ani ju neberte,
  • ak máte vysielačku, neberte ju, iba ak chcete komunikovať nezávisle so svojim tímom,
  • ak hľadáte akciu, kde sa vám striedajú rôzne úlohy, ktorá má LARP prvky, nie je to akcia pre vás,
  • ak hľadáte akciu, kde si môžete vyberať rôzne úlohy simultánne, znovu to nie je akcia pre vás,
  • ak tam idete bez zohratého tímu, ktorý môže byť samostatná čata a ovládate základy taktiky, nie je to akcia pre vás,
  • ak hľadáte MilSim na úrovni, nie je to akcia pre vás,
  • ak sa chcete zabaviť a zašantiť, je to akcia pre vás (odporúčam za Taliban, ja to budúci rok určite spravím).

Môj sumár

Pre mňa táto akcia bola len glorifikovanou lokálkou s vozidlami a velením. Nebyť tej úžasnej prírody, veľmi by som ľutoval tých cca 80 EUR, ktoré ma to vyšlo. Velitelia, ktorých som zažil, boli len zvolení, aby bolo. Nemali žiadne alebo veľmi slabé poznatky o taktike a organizácií čiat, družstiev a skupín. Topografiu radšej ani nekomentujem, žiadna dopredu premyslená stratégia, všetko to boli len náhodné a operatívne riešenia, velitelia naháňali fragy, jediná formácia – guča, full-auto kropiči.

Nič z tohto vymenovaného podľa mňa na MilSim nepatrí. Bol to môj prvý zahraničný MilSim. A musím povedať, že bol skutočne na inej úrovni… Verím, že mnohým sa to páčilo, ale určite nie preto, že to bolo dobré, ale pretože si mohli zafragovať. V mojich očiach naďalej Conflict Zone ostáva benchmarkom pre dobrý MilSim.

Podotýkam, že toto sú moje vlastné pohľady a pozorovania a tým pádom sú úplne neobjektívne, takže hejty si prosím nechajte. Argumenty prijímam.

Autor: Norbi

Foto: autor, archív hier

P.S.  Ak sa vám tento článok páčil, kliknite na páči sa mi, aby ste na neho upozornili vašich priateľov na FB. 

Ďakujem