Je dôležité aj v airsofte zlepšovať svoje schopnosti?

Nechcem tento článok písať ako cielenú reklamu, skôr recenziu kvalitného kurzu a zážitku. Tiež chcem ponúknuť námet na uvažovanie pre všetkých, ktorí by sa chceli airsoftu venovať nielen ako zábavke z nudy, ale aj ako plnohodnotnému koníčku, prípadne športu so všetkým, čo k tomu patrí. Hovorím o tréningu, chcení zlepšiť svoje schopnosti a chuti posunúť seba a svoj tím na lepšiu úroveň. Patent na rozum vám nikto nedá, avšak aspoň nasmerovať určitým smerom je možné a potom je už len na každom, či sa tomu chce venovať na tej či onej úrovni.

Je rozdiel, či si idete zahrať airsoft raz za čas cez víkend a beriete to ako akčnú videohru, kde si chcem iba zastrieľať na nepriateľa, zabiť ich stovky a čakať, že pri tom nezomriem, pretože som odohral veľakrát Call of Duty a ja som predsa extra taktik. K tomu som ešte hral Černobyľskú misiu, takže sa viem aj skrývať, pohybovať a strieľať ako profík. Poprípade je mi jedno ako hrám, pretože keď zomriem, idem na respawn, začnem znova a vlastne sa nič hrozné nestalo. Alebo chcem airsoft posunúť na métu, kde sa na taktickej úrovni aspoň trochu priblížim k reálnym situáciám a štýlu boja k profesionálnym vojakom. Samozrejme, v airsoftových rovinách.

S tímom hrávame už veľa rokov. Odohratými rokmi by sme sa mohli zaradiť už do tej staršej generácie airsofťákov. Stále nám ale niečo chýbalo. Chceli sme našu hru niekam posunúť. Chceli sme dôjsť na ihrisko a svojou hrou zažiť Ligu majstrov a nie oblastnú ligu. Vôbec sme nemuseli dlho premýšľať a prihlásili sme sa na Kurz taktiky tímu od Army Trainingu. Ja osobne a aj niekoľko chalanov od nás už máme za sebou pár kurzov od Paťa Žitníka, takže sme už vedeli, do čoho ideme. Pre ostatných to bolo niečo nové a aj ich pohľad sa budem snažiť opísať.

Mali sme zabezpečený trojdňový súkromný termín, iba pre náš tím. Paťo týmto žije, takže nebolo vôbec ťažké s ním dohodnúť termín iba pre nás a šitý nám na mieru. Stretli sme sa vo Zvolene a po dokúpení posledných zásob potravín (keďže tri dni budeme takpovediac mimo civilizácie), sme sa presunuli do známeho mäsokombinátu. Začali sme s tréningom CQB, teda boja v budove. Tréning prebiehal tak, že nám Paťo všetko najprv teoreticky vysvetlil, následne ukázal a potom sme prešli k nácviku techník. Išlo o techniky pohybu v budove, čistenia miestností, pomoci si navzájom pri krytí a streľbe či rôzne oblbovacie techniky na odvrátenie pozornosti nepriateľa. Všetko sme prechádzali najprv sami, potom vo dvojiciach a neskôr vo viacčlenných skupinách. Šlo to od jednoduchého k zložitejšiemu a dostali sme sa až k situáciám, kedy sa polovica tímu stala nepriateľom, rozišli sa po budove a druhá polovica mala vyčistiť budovu. Po každom cvičení sme sa zastavili a celé to znova prebrali, vysvetlili si chyby a aj to, ako im predísť a šli cvičiť znova. Po príjemnom a neskorom obedíku sme šli ďalej cvičiť. Priznám sa, že kolená a kondička dostávali zabrať. Podobne na tom boli aj ostatní, bohužiaľ, oni ani netušili, čo ich ešte čaká.

Po celodennom tréningu v budove sme sa, už vtedy prepotení a špinaví, presunuli k Hriňovej, kde sme sa na jednej chate vybalili a pustili do tréningu nášho obľúbeného, OSB štýlu boja. Opäť nasledovala najskôr teória, potom nácvik v praxi. Pohyb v lese je jedna vec, ale koordinovaný pohyb tímu v teréne pod paľbou je už vec druhá. Na chatu sme došli už za tmy, takže prvá „misia“ bola nočná. Skončili sme okolo jednej hodiny v noci. Na chate sme ešte rozobrali postupy danej misie, povedali si, čo bolo urobené správne, kde sme spravili chybu a šli spať.

Skorý budíček ráno bol samozrejmosťou. Rýchle raňajky, krátka prednáška a hybaj na lúku drilovať formácie. V podstate sme donekonečna opakovali „na nečisto“ rôzne pochodové formácie, aby sme sa to naučili zautomatizovať a následne to použili už pri bojových misiách v lese. Pribudli nepriatelia z radov Paťových ľudí a aj tých našich. Bolo dobré, že si každý vyskúšal byť aj na druhej strane, kde pochopil, aké je to stáť proti družstvu, ktoré iba bojuje alebo stáť proti družstvu, ktoré bojuje takticky, používa rôzne manévre a vie, čo má robiť. Na chalanoch bolo vidieť celý čas, že ich to baví. Plní endorfínov z novozískaných vedomostí fakt dreli a snažili sa. Nadšenie z hry striedala únava, takže systém misia – prednáška ocenil každý. Bolo to ako oddych na striedačke, pri ktorom sa ešte navyše človek niečo dozvedel.

Skoro celý čas vládlo vonku krásne počasie, takže sme si mohli prednášky presunúť von do altánku. Čerstvý vzduch, slniečko a možnosť vyzliecť sa a dať si vysušiť maskáče ocení snáď každý, kto zažil viacdňovú akciu.

Trénovali sme až do neskorej noci. Plaziť sa orosenou trávou má jednu výhodu. Trochu vám to trochu „vyperie“ maskáče. Nočnú misiu sme dokončili celí mokrí, takže zapálenie krbu na chate bolo uvítané každým. Mali sme voľno, a tak sme si ho spestrovali debatou na rôzne témy až do veľmi neskorej hodiny. Na tretí deň ráno sme trochu zaspali, keďže každý z nás sa spoliehal na toho druhého, že nastaví budík. Paťo nás ale zobudil pekne po vojensky, takže nasledovalo urýchlené obliekanie bez raňajok a zasa nástup na „buzerák“.

Zlom nastal uprostred dňa, pretože si nás pekne po vojensky vychutnala sama príroda. Nastala prietrž mračien práve uprostred misie. Ale čo by sme to boli za bojovníkov, keby nás odradil nejaký ten dáždik, ktorý mal síce intenzitu takú, že ho museli správne predpovedať aj pseudoodborníci z Počasia v televízií, ale odhodlanosť bola vyššia. Už som sa videl, ako doma čistím zbraň od hrdze. Čakanie na trochu lepšie počasie sme si spríjemnili debatami pod altánkom a Paťo prišiel s „ťahovými taktickými hrami“, ktoré sme hrali na tabuli. Dážď našťastie netrval dlho, nuž vrátili sme sa späť k tréningu. Kurz sme ukončili poobede, unavení ale spokojní.

Paťo nás ocenil certifikátmi s darčekom a vypytoval sa na dojmy z kurzu. Chalani boli nadšení a každý jeden sa rozhovoril o tom, čo mu kurz dal, čo všetko pochopil, o veciach, ktoré predtým ani netušil. Bol čas odísť, no boli sme plní nových zážitkov, vedomostí a skúseností. Celú cestu domov som nad všetkým ešte dosť premýšľal a tešil sa z ďalšieho malého krôčika na ceste k  úspechu v tomto, už aj tak krásnom, športe.

Trocha slov na záver. Teória sa striedala s praxou, nasávali sme nové vedomosti, analyzovali naše pochybenia a učili sa, ako to nabudúce urobiť lepšie. Progres bol citeľný. Inovovali sme staré zvyky. Každý mal kopec otázok a inštruktori nám na ne vždy vedeli odpovedať alebo nás samých nasmerovať správnym smerom, aby to každý pochopil. Tešilo ma, keď som videl, ako sa v tíme vytráca chaotický pohyb priestorom, chalani v kľude mapujú terén a protivníka, správne vyhodnocujú situáciu a vedia, čo sa od nich očakáva namiesto toho, aby sa iba krátkozrako prebíjali od nepriateľa k nepriateľovi. Cieľom bolo ľudí naučiť, aby si, ideálne v akejkoľvek situácii, dokázali poradiť s nepriateľskými silami pri čo najmenších, ideálne žiadnych stratách vo vlastných radoch.

Osobitý a nenásilný prístup je u Army Trainigu samozrejmosťou. Paťo nelipne na zastaraných a neúčinných metódach, ani sa zbytočne nedrží tých nezmyselných vojenských postupov, ktoré sú pri airsofte nepoužiteľné. Pekne nám vysvetlil, prečo pri niektorých situáciách postupovať takto a kedy konať inak. Skritizoval naše nedostatky, na čom musíme zapracovať a vyzdvihol tie kladné vlastnosti. Čím viac sme cvičili, tým viac nám to šlo. Čím viac sme používali nové spôsoby, tým viac sme zisťovali, akí sme predtým boli slabí a neúčinní a akí sme teraz efektívni. Množstvo odohratých hier a prežitých bojov nás naučilo byť vcelku dobrými „airsofťákmi“, ale iba na individuálnej úrovni. Zrazu sme videli, že sa veci dajú robiť omnoho zmysluplnejšie a že ak to budeme poctivo trénovať, postúpime do vyššej ligy.

Tím je tak silný, ako je jeho najslabší člen. A ak máte ľudí, ktorí sú vycvičení, idú veci skoro samé. Dobrí bojovníci sú fajn, ale ak sú individualisti, je tu možnosť dosiahnuť víťazstvo ale za cenu vyšších strát a námahy, človek sa pri tom zbytočne namaká a nabehá. Mať vycvičených ľudí v tíme je dobré, ale mať vycvičený tím, je lepšie.

Autor: Eduard Urban

Foto: autor

P.S.  Ak sa vám tento článok páčil, kliknite na páči sa mi, aby ste na neho upozornili vašich priateľov na FB. 

Ďakujem