REPORTÁŽ: Downtown je v zajatí ZOMBIE !

„Len tak-tak som stihol prebehnúť za tú hlúpu bedňu na rohu haly, a už okolo mňa začali dopadať strely. Ako ma môžu vidieť hajzlíci? Veď je riadna tma! Sám nevidím ani na krok. Nebyť toho farebného majáčika 10 metrov vpredu, nebol by som zbadal ani tento dobrý kryt, za ktorým sa teraz krčím… Paľba mojim smerom prestala a ja vykukujem, či niečo nezbadám. Mohol by som použiť svetlo, ale viem, že by to prilákalo paľbu. Čakám a počúvam, či niečo nezachytím sluchom. Nič.  Všade chaos. Z reprákov sa na mňa valí hudba z hororu. Toto je pekne naprd!
A ešte k tomu tí prekliati nesmrteľní zombíci.  Stačí dotyk rukou a som jedným z nich. Bezduché telo pohybujúce sa pomaly, trhane a snažiace sa chytiť a premeniť na rovnako bezduché telá svojich spolubojovníkov.  Hlboko sa nadychujem a povzdychnem si.  Kde môžu byť tie debilné chemikálie. Je tma. Nevidím ani na krok. Sprava počujem akýsi rev, niekde nablízku zasa paľbu a dopad striel, ale nejde to mojím smerom. Našťastie!

Otočím sa za seba a vidím svetlo. Ktorý d****! Našťastie svetlo svieti inde a nie na mňa. A zrazu to zbadám… Odraz matného svetla dopadne asi 3 metre napravo od môjho krytu a ja vidím čierny veľký kanister vedľa rozbitej bielej dodávky, tesne pri zadnom kolese. Mám to! Paráda!  To musí byť ono, ešte to aj má žltý znak chemickej látky. Čo teraz? Počkať alebo bežať? Svetlo zhaslo. Bezmyšlienkovite vstávam, bežím skrčený a smerujem za dodávku, aby som mal aspoň aký-taký kryt.  Nestrieľam, je tma a nikoho nevidím. Škoda streliva… Vrhám sa k zemi, aby som bol čo najnižšie za dodávkou.  A zasa svetlo niekde predo mnou. A streľba do bedne, za ktorou už nik nie je. Zodvihnem svojho glocka a päťkrát strelím na svetlo, ktoré ešte stále svieti. MÁM! Svetlo zhaslo. Fuu to je pocit, niekoho som dostal… paráda!

Teraz rýchlo zobrať kanister a mastiť k svojim… Rukou spoza krytu sa naťahujem a snažím sa dosiahnuť na kanister. Nikde nikoho. Pohnem sa vpred, chytím kanister a rozbehnem sa za auto. A zrazu, akoby som dostal kopanec.
Ruka stále drží kanister a ja ležím na zemi natiahnutý v celej dĺžke a nechápem čo sa stalo. No do p***** , ten kanister je plný vody a má snáď 100 kíl! To som nečakal, a tak ma vystrelo ako hrušku zo stromu, keď na jeseň padne na zem. Ok! Vy ste to chceli.  Postavím sa v plnej dĺžke a kašlem na nejaké krytie.
Za tichého nadávania vezmem kanister a pomalým krokom ho vláčim za auto. Toto takto nepôjde! Musím niekoho zohnať, aby mi pomohol alebo ma kryl, inak to nepôjde!  Hlava dole a fučím od námahy. A zrazu rev.  Do p*****!  Priamo predo mnou zombie a jeho ruka dopadá na moje rameno. AAAAAAAAAAAAAÁ…“

Takto nejako to prebiehalo včera v noci na akcii PROJECT HOPE v Downtown aréne v Prievidzi. Zišlo sa tam 38 účastníkov akcie a 4 zombie hráči. Organizátor vysvetlil jednoduché pravidlá a jednoduchý scenár. Pomeral FPS na zbraniach a nočná akcia začala. Hrali sa 4 kolá, pričom po každom kole sa menili herné strany a respawn.

V prvom kole boli síce úspešnejší hráči bez pások, za ktorých som hral aj ja, ale nakoniec pre množstvo zombíkov v cieľovej ploche, kde bola umiestnená nálož, sme prehrali. Jednoducho zombíci sa vrhali vždy po hráčovi, ktorý kempil alebo bol niekde zalezený, a tak hráči pred nimi museli zdrhať. A aj keď ste síce boli úspešnejší a položili ste nakoniec nálož, ktorú ste pracne museli získať vyzbieraním chemických kontajnerov po hernej ploche, mohlo sa vám stať, že jeden alebo dvaja protivníci sa spoza zombie priblížili k náloži a zneškodnili ju. A toto sa práve stálo nám.


Druhú hru sme si už ale s prehľadom nenechali ujsť a vyhrali sme. Tretia hra bola nočnou morou. Lebo zombíci boli takí úspešní, že skoro všetci hráči za herné strany boli nimi odchytení a zmenili sa na zombíkov. A verte mi, pohľad na 20-30 zombíkov v priestore, ktorí neartikulovane ručia, kvília a pohybujú sa v podstate všade, kde sa nachádzate, pridá riadnu dávku paniky a adrenalínu. A aby ste ešte medzi nimi kľučkovali a splnili úlohu? Keď ostalo v hre už len asi po 2-3 hráčov z každej hernej strany, organizátor to radšej ukončil. Takže jeden herný bod aj pre zombíkov!

Záverečná štvrtá hra sa niesla v podobnom duchu ako prvá. S prehľadom sme vyhrávali, všetko obsadili a našli, položili bombu  a hups. Zombíci! A bombu nám zneškodnila asi 30 sekúnd pred koncom druhá strana. Naša smola a ich šikovnosť.

V každom ohľade to bola ukážková akcia, žiadne hádky, všetci sa bavili, zažívali úžasnú atmosféru. Hudba a zombíci to zdvihli o 3 úrovne adrenalínu a niekedy aj paniky nad očakávanie. A i keď sa hralo od 17:30 len asi do 21:30 hod.  (akcia bola plánovaná do polnoci), stačilo to každému a účastníci sa rozchádzali s dobrou náladou, príjemne unavení a s pocitom dobre strávených štyroch hodín bombového relaxu.

Organizátorom patrí veľká vďaka a i keď som pôvodne nemal v pláne napísať reportáž z tejto akcie, keďže sme nedávno jednu o Downtown aréne uverejnili, táto akcia stála rozhodne za to, aby som svoje rozhodnutie zmenil a podelil sa s vami o dojem z nej.

„Paťo, ja ani nejdem zajtra na akciu organizovanú iným tímom, na ktorú som chcel ísť, aby som si nepokazil zážitok a dojem z tejto, lebo zajtra to bude v porovnaní s touto iste úbohé! Toto bolo jednoznačne SUPER!“  povedal nám Stano, jeden z účastníkov tejto akcie.

KRYS z tímu STRIKERS sa s nami tiež podelil o svoje dojmy: „WAW paráda, Downtown nesklamal! Vyskúšal som nočák a „zarezal“ pár opáskovaných. Veľmi dobre som si zahral.“

Na záver nám organizátor ešte prezradil, že má v hlave pár nových nápadov, ktoré by chcel realizovať. My mu držíme palce, aby sa mu to podarilo minimálne tak dobre ako táto akcia.

Fotky z tejto akcie si môžete stiahnuť na tomto linku: http://www.armytraining.sk/downtown.rar. Budú na ňom dostupné najbližší mesiac.

Ak vás aktivity Downtown arény zaujali a mali by ste záujem kontaktovať ich, môžete tak urobiť na: ich Facebookovej stránke alebo na telefónnom čísle Juraja Fabiána: 090367912.

Softu zdar!

Pre RespawnSlovakia napísal PŽ.

Foto: Autor

 

P.S.  Ak sa vám tento článok páčil, kliknite na páči sa mi, aby ste na neho upozornili vašich priateľov na FB. 

Ďakujem