Reportáž Extreme Fight: Kto zaváha, neberie! Alebo ako hráčov pohltil Larp natoľko, že prestali bojovať?

Po dlhšej prestávke sa zasa konala akcia zo série EXTREME FIGHT, ktorú tento rok organizoval tím KERBEROS v spolupráci so SLOVAK CAMP o.z.. Už tradične sa táto akcia konala na Lešti.

Fotky z akcie na stiahnutie nájdete na TOMTO linku. Budú na ňom dostupné najbližších 14 dní.

Nakoľko limit pre účasť bol stanovený na 100 osôb a priestorovo organizátor dostal len veľmi obmedzené možnosti, musel sa tento ročník danej akcie organizovať v celkom inom duchu, ako sme boli zvyknutí. Tohtoročná akcia bola len na V.I.P. pozvánky.

Zatiaľ čo predchádzajúce ročníky boli zamerané na boje v CQB oblasti a simuláciu rôznych malých Larpových úloh pre jednotlivé armády, v tomto roku sa musel navýšiť pomer Larpu na úroveň 50:50 hlavne z dôvodu, že nebola k dispozícii žiadna oddychová zóna, teda off zóna, kde by si účastníci mohli v bezpečí oddýchnuť.

Čo ale nakoniec nebolo vôbec na škodu vzhľadom na rôzne komentáre po akcii.

Sponzorom akcie bol aj tento rok airsoftshop Catus Slovakia, Army Original a náš portál RespawnSlovakia, ktorý venoval všetkým účastníkom tričká s textom AirsoftFighter.

Scenár akcie bol nastavený na hru šiestich herných strán, ktoré mali za úlohu vyskladať zo zdrojov nachádzajúcich sa v priestore vodíkovú bombu. Tá strana, ktorej by sa to podarilo ako prvej, by vyhrala. Zdroje sa dali buď vybojovať alebo získať iným čistým alebo špinavým Larp spôsobom.  

Po počiatočných problémoch, kedy sa organizátor dostal do budov určených na organizáciu až v sobotu o 12tej hodine (vtedy začal aj herný scenár), sa úvod zdržal o cca hodinku. Potom už ale bežalo všetko, ako malo a bolo naplánované…

Tým, že hra obsahovala tak veľa Larpu, rozhodli sa organizátori vyhlásiť súťaž o prvé miesto v tombole, čo bola airsoftová zbraň. Mohol ju vyhrať hráč, ktorý mal na konci hry na svojom bankovom účte najviac peňazí. Najmä kontraktori sa tak mohli naplno pohrúžiť do intríg, ktoré akcia ponúkala. Kto vytúžené prvenstvo nakoniec získal?

Zistite sami…

Report zakcie napísal Radovan I.Trucka, ktorý sa hry zúčastnil za stranu dedinčanov.

Mojou motiváciou napísať report je to, že veľa ľudí ani len netuší, že sa na Slovensku konajú akcie takéhoto štýlu. Mnoho ľudí si myslí, že airsoft je len o zbraniach, strieľaní a dobíjaní vlajky či prepínaní dominátora. Tohtoročný ExtremeFight, ktorý sa opäť konal v armádnej Lešti ukázal, že to tak nie je.

Z Bardejova nás šlo celkovo päť: Haltex, Kosta, Marcus, Paťo a ja. Párty na hoteli večer pred akciou sa radšej venovať nebudem, prejdem rovno k hre. 🙂

Ihrisko bolo situované v oblasti OREMLAND. Jednalo sa v podstate o malú dedinku pozostávajúcu z asi 15 budov, dvojpodlažných domov, ktoré boli tematicky upravené na školu, obchod, nemocnicu… Bola tam aj jedna kotolňa, ktorá slúžila ako útočisko hernej strany Oligarchov. Dve väčšie administratívne budovy sa uplatnili ako banka a úrad Starostu.

Celá akcia bola dosť zameraná na Larp. Čiže ten, koho Larp až tak nezaujíma, môže v tejto chvíľu pokojne prestať čítať.

Celkovo bolo počas akcie šesť herných strán. Červená armáda N.O.A., Modrá armáda B.O.P.A., Podsvätie na čele s Hoteliérom, zisku a obchodu chtiví Oligarchovia, Lekári bez hraníc, vždy oblečení v bielom a v neposlednom rade najväčšia frakcia – pospolitý ľud, čiže Dedinčania.

Cieľ každej hernej strany bol iný. Zatiaľ čo armády bojovali hlavne medzi sebou, oligarchovia a mafia si riešili svoje obchody. Dedinčania sa mohli rozhodnúť, či a ku komu sa pridajú alebo či si budú zarábať herné peniaze plnením úloh. Už na začiatku hry ste sa mohli ako dedinčan rozhodnúť, či chcete viac bojovať alebo Larpovať. Stačilo ísť za veliteľom jednej armády a nechať sa najať do konca hry. Ja som sa rozhodol pre Larp.

Špirála sa rozbieha

Na začiatku hry to bola len prechádzka. Hľadali sme po domoch rôzne speňažiteľné artefakty, čo sa neskôr ukázalo ako zbytočné, nikde nič nebolo. Po úvodnej prechádzke a zoznámení sa s ihriskom sme sa vybrali na úrad vlády zvrhnúť starostu, čo bolo osobnou misiou jedného spoluobčana našej partie. Starostu sa síce nepodarilo zvrhnúť, ale aspoň sme získali povolenie nosiť zbraň viditeľne a navyše sme ukradli nejaké peniaze. Toto bola pre mňa zlomová situácia, kedy som si povedal, že chcem mať veeeľa peňazí.

Keďže po iné roky som bol hrdým členom armády B.O.P.A., naše kroky viedli na ich základňu. Po prehľadaní nás pustili za Bernym – veliteľom modrých. Tomu som sa upísal do služby. Nie ako vojak, skôr človek na špinavú robotu. Našou prvou úlohou bolo získať ropu. Tá sa však nachádzala na území ovládanom armádou N.O.A., čo bolo pre mňa, označeného modrými páskami, nepriateľské územie. Ale vo svete bez pravidiel, obchodu a zrady sa dajú robiť dohody. Tu mi pomohli moji spoluhráči z Bardejova, ktorí prenikli na územie N.O.A. a splnili misiu v rekordnom čase. Dostali sme zaplatené a mohli sme ísť hrať ďalej. Ďalšie misie boli už zaujímavejšie.

Patrilo medzi ne získavanie káblov, ktoré mal len boss podsvetia a hoteliér v jednej osobe. On nám ich však odmietol dať len tak, čiže ďalšie dodávky ropy smerovali k nemu. Bolo to lacnejšie, akoby sme tie káble od neho vykupovali. Tranzity rôznych komodít ako orgánov nakúpených od lekárov, zlata ukradnutého oligarchom alebo získavanie povolení na prepravu iných komodít nepopisujem. Tieto veci sa riešili mimo iných hlavných a zábavnejších misií.

Veľmi vtipná situácia nastala, keď sme dostali od armády B.O.P.A. úlohu umiestniť protiraketovú strelu na určenom mieste. Po vyplatení za túto úlohu som sa vzdal členstva modrých a asi po dvoch hodinách hry som sa na vlastnú päsť počas stretnutia s oligarchom spýtal, či má záujem o nejaké služby, tovary alebo zbrane. Keď som mu ponúkol informáciu o protileteckej strele, chalan povedal, že mu už je sľúbená na presný čas. Moja odpoveď bola jasná: „Ak zaplatíš, máš ju hneď!“

Ak zapredáš, vedieš

Zasabotoval som našu predošlú misiu, ale tie prachy za to stáli. Následné stretnutie u bossa mafie bolo o to vtipnejšie, že som tam stretol so skupinkou dedinčanov, ktorí sa akurát snažili vysvetliť bossovi, že mu raketu nedoručia, lebo tam už nie je.

Ďalšou misiou, na ktorej som sa dosť ubehal a trochu trvalo, kým sme pochopili, kto vlastne čo chce, bolo pašovanie tabaku. Boss mafie chcel cigarety, tie vedel dodať oligarcha. Potvrdenie na ich prepravu som mohol mať len od úradu starostu. Ten chcel za povolenie ropu. Keďže sme práve túto komoditu mali podchytenú, nebol problém ju získať. Následné presuny medzi oligarchom a hoteliérom mi zabrali možno aj pár hodín. Odmenou však boli pekné peniaze na náš účet.

Neskôr sa stal naším dobrým odberateľom aj starosta. Škoda, že obchod skončil v tom momente, keď nás chytila skupinka dedinčanov, ktorí sa rozhodli okrádať pocestných. V tej dobe sme už totiž mali povesť, že kam prídeme, tam s niečo deje. Dedinčania nám vzali povolenie aj 1 000 larpových škatúľ cigariet (keďže prepravovať toľko tovaru v hre bolo nereálne, obchody boli riešené na štýl dlhopisov). Neskôr som sa dozvedel, že chlapci si ani neuvedomili, čo v skutočnosti majú a prišli o pekných pár stovák eur, keby to vedeli dobre zobchodovať…

V sobotu večer, keď obchody ustáli, ale ostala chuť hrať, som sa nechal najať na nočné boje. Tie boli super, aj keď hrať proti ľuďom s nočákmi bola trochu nevýhoda. No šiel som si tam zastrieľať. Spať sme šli tuším o pol druhej.

Kradneš, kradnem, kradneme

V nedeľu ráno sa hra začínala dosť kruto. Miro s Kostom sa venovali skôr bojom, a tak na obchody sme ostali len ja a Pato. To nás už všade naša povesť predbiehala a v ten deň nám bolo ukradnutých veľa peňazí. No nevzdali sme sa. V istej situácii sme mali pri sebe osem ampuliek s drogami, dve zlaté tehly, nejaké tri orgány a dve fľaše ropy. Proste šli sme ako vianočné stromčeky a len zázrakom nám to nikto nevzal. Pato sa rozhodol chodiť neozbrojený a ja s pištoľou by som sa pred nikým s puškou neubránil.

A ako sme sa k takému kontrabantu dostali? Vybielili sme základňu oligarchov. Viac – menej v hre platilo: čo nie je pribité, to sa kradne. Jediní, komu sme počas celej hry neublížili, boli Lekári bez hraníc a B.O.P.A. No k tomu sa tiež dostanem…

Po vykradnutí červenej základne sme sa rozhodli ísť si veci poistiť a zbehnúť do banky. Pred bankou nás odchytila skupinka zlodejov a ukradli nám zlato a ropu. V banke nás pre istotu prešacovali ešte raz. Mali sme dobré skrýše a peniaze si schovali tam, kde by ich nikto nečakal. Po uložení vecí v banke sme dostali ponuku na prepravu diamantov od starostu. Dostali sme deväť diamantov a šli sme s nimi za bossom mafie. Ten bol ale v tej chvíli mŕtvy, čiže na obchod sme mohli zabudnúť.

Vybrali sme sa k oligarchom. Cestou si nás všimli tí istí chlapi, čo nám ukradli cigarety a začali nás prehľadávať.

Ja som sa prehľadávaniu nikdy nebránil. Radšej sa nechať prehľadať herne ako neherne všetko dobrovoľne odovzdať. Keď mi našli 20 € a pýtali sa, či ešte niečo mám, tak som im ponúkol cukrík, veď jeden som mal v ústach. Odmietli a poslali nás preč s tým, že sa nevidíme naposledy. Urobili chybu, pretože cukrík, ktorý som mal v ústach boli vlastne diamanty!

U oligarchu prebehlo všetko tak, ako malo. Za diamanty vypísali šek na 1800 €. Ako poistku som mu povedal, nech to napíše na moje meno, aby si to nikto nemohol pripísať, ak by mi to ukradol. To sa neskôr ukázalo ako veľmi šikovné riešenie.

Oligarchovi sme predali ešte nejaké zvyšné veci, keďže bola už len hodinka do konca. So skrytými peniazmi a šekom v ponožke sme sa vybrali do banky. Hádajte, koho sme stretli pred bankou? Chalanov, ktorých som ponúkol cukríkom!

Niekedy je otočená pravda ďaleko lepšia ako klamstvo, a tak som im povedal, že sme na pašeráckej výprave a prepravujeme diamanty. Spomenul som im, že by sa nám bodla ich pomoc, keď sa s nimi budeme od starostu vracať.

Intrigy na prvom mieste

Aký som mal vlastne plán? Chcel som odniesť peniaze, starostovi povedať, že: „Sorry, kámo. Ukradli ich.“ a chalanom utiecť. Realita však bola taká, že nás na úrade privítal šéf B.O.P.A. s tým, že chce odo mňa peniaze, inak nás zavrie do konca hry do väzenia.

Po troche šaškovania, kľučkách a hádkach som mu povedal, že mám pri sebe šek na 1500 €, ale patria starostovi. On sa len usmial, že toto riešiť nemám. Zašli sme za bankárom, ktorému som dal šek s tým, že je na moje meno a tie peniaze mi musí prepísať. Keď mi ich napísal, otočil som sa k Bernymu, ktorý chcel tie peniaze pripísať sebe a povedal som mu, že som si to rozmyslel a chcem ísť do väzenia.

Veľmi sa hneval. Neviem už, aká bola dohra, či to prepísali alebo nie… No to, čo sa stalo následne, ma dojalo. Pred úrad nás vyviedli traja chlapci od B.O.P.A. Keď ku mne prišiel chalan, s ktorým som si dohodol eskort s diamantmi, dal som mu zo svojej skrýše 90 € s tým, že aspoň toto mu môžem dať, lebo modrí nás berú na ich základňu. Keď došiel zvyšok modrých na čele s Bernym, vydali sme sa na cestu.

V tej chvíli sa spustila paľba a modrí boli vykosení v súlade mojej predošlej dohody. Maťovi od S.A.T.ákov som dal svoje posledné peniaze s poďakovaním, že spravil dobrú vec a zaslúži si ich. Toto bol pre mňa najsilnejší moment celej hry. Vyzeralo to ako z nejakého filmu.

Keďže toho Larpu cez rok veľa nemám, na Lešti som sa rozhodol, že si ho vychutnám naplno. Sú to zážitky na celý život. Nakoniec sme zarobili najviac (v množnom čísle, nakoľko za číslom na mojom účte stálo viacero ľudí, s ktorými sme spolupracovali celú hru a delili sa o zisky) a vyhrali sme prvú cenu. Ďakujem chalani za pištoľ, hru, super víkend a, hlavne, ďakujem Patrikovi Žitníkovi, respektíve celému tímu organizujúcemu akcie zo série conflictzone.sk.

Fotky z akcie na stiahnutie nájdete na TOMTO linku. Budú na ňom dostupné najbližších 14 dní.

Úvodné slová: PŽ, Zuzana Michalíková

Reportáž: Radovan Trucka

Foto: Sl. Laniová

P.S.  Ak sa vám tento článok páčil, kliknite na páči sa mi, aby ste na neho upozornili vašich priateľov na FB. 

Ďakujem