Reportáž: Operácia Kandahár II z pohľadu povstaleckého vojaka. Čo všetko počas nej zažil?

Ako sme už viackrát spomínali, akcie v susednom Česku sa od tých našich odlišujú. Organizáciou, priestormi či prevedením. Navštívenie akcie v zahraničí je pre hráča vždy dobrý zážitok, ktorý obohacuje.

Preto sme sa dnes rozhodli, že vám sprostredkujeme reportáž z hry Operace Kandahár, ktorá sa uskutočnila 26.4.-28.4.2019  v lokalite Mimoň pod hlavičkou organizátorov Airsoftwars.

Podelili sa s ňou naši českí priatelia z tímu Assault Mountain Badgers.

Tohtoročnej akcie Kandahár II sa zúčastnilo 11 členov nášho tímu s názvom Assault Mountain Badgers. Pravidelne hrávame za povstalcov a aj tentoraz to nebolo inak. Po príchode na akciu sme sa okamžite zapojili do obrany susednej dediny Qualat, ktorú bránili naši bratia v zbrani. Tí nám vďaka zlej komunikácii (nevedeli, že im ideme na pomoc) vyradili niekoľko bojovníkov. Aj to sa v noci deje, airsoftová vojna je už raz taká… ISAF bol našťastie zadržaný ďaleko od tohto bodu, a tak sme sa potom rozhodli vrátiť späť na našu povstaleckú základňu. Behom návratu sme sa schovali v Kandahári počas toho najhoršieho dažďa a nechali sa potom odviezť našim dedinským taxíkom do Ghókaru.

V sobotu o 2:00, ešte za dažďa, som dostal za úlohu vytvoriť malú údernú skupinu. Na lesnej križovatke nad Ghókarom sme mali realizovať pascu na ISAF. Vyrazili sme traja. Môj Čečenský pobočník Osohu Vydaho Chan a jeden náhodný brat, ochotný vyraziť do dažďa so mnou. Zbytok skupiny mal smrteľné zranenia alebo chrápal do spacáku…

Nemali sme pláštenky, bol to teda riadny pocuc. Ale boli sme hrdí afganskí bojovníci z Asmaru z provincie Zábul (z hier Lizzard a Protector). V Ghókari sme predsa na návšteve u príbuzných. A tak kvôli daždu necúvneme.

Smerom ku križovatke sme s pobočníkom prehľadávali okolie thermo kamerami na zbraniach. Všimli sme si záblesky bateriek vo svahu pod nami v lese. Keď sme dorazili na križovatku v lese, počuli sme džíp, ako sa šplhá po ceste za nami. Skryli sme sa v kriakoch čučoriedky a čakali. Bol to krásny pocit ležať v mláke a bahne. Porast zamočil zbytok tela, a tak vám to už bolo jedno a nevšímali ste si to.

Džíp prešiel a zastavil tak 50 metrov od nás. Vyšla z neho horda ISAFákov. Tí, ktorí sa blížili zo svahu, tiež vyskákali na cestu. V ten moment sme na 15 – 20 mužov spustili paľbu. Po riadnej prestrelke nás dostali. Bolo ich asi 20, no 12 som ich vyradil ja. Ruky nám podali len štyria preživší. Pasca prebehla, naša úloha bola nateraz splnená. Druhý džíp totiž vyradili naši bratia už pri Ghorkare aj s posádkou. Išli sme teda naspäť na našu základňu a spať asi okolo 5:00.

Už ale o ôsmej sme boli pripravení na ďalšiu akciu. Úlohou bolo nájsť v teréne bedňu s materiálom, odniesť ju na vrchol Odlisu a obrániť ju tam do stanoveného času. Našimi obrnenými dodávkami sme sa teda nechali odviezť do bodu zrazu aj s bratmi z iných obcí. Hlavne z Kandaháru. Rozdelili sme sa na tri hlavné bojové skupiny a vyrazili  rojnicami neurčitého tvaru vpred. Nakoniec sme hľadali až dve bedne. Narazili sme na prieskum nepriateľa, ale ten sa zbabelo stiahol. Na povel sme teda vyrazili po severnom svahu vpred. Bol to svah ako cíp – teda riadne strmý! Veľké balvany a mokré brezy. Nemali sme sa kam schovať a zároveň sme vedeli, že ISAFáci sú až na vrchole. Keď sme na nich nakoniec narazili, rozpútal sa boj a my sme ich postupne odtiaľ vytlačili. Ten vrchol bol však súčasťou hrebeňa, odkiaľ im prúdili posily. Problém sme zvládli za veľkých strát a vydržali sme tam nakoniec dvaja. Následne jeden bojovník privolal nosiča s bedňou. Prišli práve včas. Bola umiestnená dve minúty pred uplynutím časového limitu.

Po splnení tejto úlohy sme útočili na jednotky v teréne v okolí základne. Vyradili sme jeden džíp pod základňou. Mojou bazukou bratia vyradili šesť ďalších džípov priamo pri základni. A, samozrejme, na nás ostalo, aby sme vystrieľali osádky týchto džípov klasicky zozadu. 

Večer po presune a oddychu mali všetci občania brániť modlitebný stan uprostred lesa. ISAFáci sa hrnuli odvšadiaľ. Odhadujem, že tam bolo asi 850 ľudí na oboch stranách. Využívalo sa všetko. A bolo to drsné… 😀

Naši susední bojovníci mali obrovský džíp so svetelnou rampou. Presvietili les. Mnoho striel vletelo do kríkov čučoriedok a krovia, ale ISAFáci dostávali riadne zabrať. Bitka napokon skončila zásahom organizátorov z, pre mňa neznámeho, dôvodu.

ISAF mal veľké straty a odhadujem, že do ich základne sa živých už veľa nedostalo. Keď bola bitka zastavená, úderné oddiely bratov sa rozptýlili a vyčistili okolitý terén.

Z veľkej radosti, ako sme hrdinne bojovali, sme v noci šli ISAFu k základni zaspievať uspávanky a, hlavne, zapískať a zahrať na ich psychiku v rámci kurzu sebaovládania. Tiež sme „zlobili“ ich strážne veže streľbou.

Posledná dobrá bitka prebehla o vlajky. Z piatich dostupných naši bratia v zbrani ukoristili štyri.


Tento ročník bola hra bola skutočne veľmi podarená. Negatíva sa, samozrejme, našli, ako na každej akcii, no nechal som ich tam. Mojou zásadou je, že už je predsa po hre a chcem si z nej pamätať len to dobré.

Tu si môžete precitať hodnotenie samého organizátora akcie:

Autor: LambarChan

Preklad z češtiny: Zuzana Michalíková

Foto: archív LambarChan

P.S.  Ak sa vám tento článok páčil, kliknite na páči sa mi, aby ste na neho upozornili vašich priateľov na FB. 

Ďakujem

e-shop Outdoor - Tactical - Hunting - Hobby roy.sk 3