Reportáž po druhé: Novoročný turnaj aj tentokrát rozozvučal Prievidzu! Ako to tam vyzeralo?

V nedeľu to bol, naopak, iný pohľad. I keď na začiatku panovala dobrá nálada a tímy boli plné očakávania, situácia sa zmenila, akonáhle začalo ísť do tuhého. I napriek snahe rozhodcov, sa objavovali hádky. Išlo o klasické nepriznávanie.

Problémom boli hlavne sústrely . Keďže sa hralo na celkom blízku vzdialenosť a na ihrisku bolo kopec rohov, je jasné, že sa protivníci stretávali na meter od seba, a ak vystrelili obaja takmer súčasne alebo s malým oneskorením, tak sa okamžite spustila hádka o tom, kto vystrelil prvý a kto až druhý, a kto teda pokračuje v boji a kto je vyradený. Následne hráč, ktorý si sám povedal, že on zasiahol súpera ako prvý, pokračoval v boji a zozadu vyraďoval protihráčov, ktorí, samozrejme, tvrdili, že ich zasiahol vyradený hráč.

Zápasy boli veľmi rýchle a agresívne (niekedy netrvali dlhšie ako 3 minúty) a rozhodcovia, i napriek tracerom, neboli schopní identifikovať všetky zásahy presne a včas. Nebolo jasné, kto je teda vyradený alebo nie.  K tomu si pridajte adrenalín a tvrdenie hráčov, že necítili zásah a bolo po zábave.

Zápas sa tak zmenil na hádku, čo bola škoda

Lebo takto dobrá myšlienka a snaha usporiadať objektívny turnaj, nakoniec padala a doplácala na férovosti a základnom princípe airsoftu, teda na priznaní zásahu. Škoda, že snaha jednotlivcov vyhrať za každú cenu potlačila športového ducha tejto inak veľmi dobrej myšlienky.

Víťazná taktika tímu, ktorý vyhral juniorský turnaj aj turnaj seniorov, bola v rýchlom opustení priestoru štartu. V rozdelení hráčov na presne určené pozície a ich šprinte na 3 rohy dôležitých prekážok, ktoré boli v blízkosti stredu ihriska a zároveň masívnej krycej paľby vo svojom smere za tohto pohybu. Tak protivníci mali dojem, že všetky dobré pozície v strede sú už obsadené a spomalili svoj postup. Spravidla nasledoval šprint jedným hráčom z víťazného tímu na bombovisko a spustenie časovača bomby. A, samozrejme, potom nasledovala kontrola priestoru okolo bomboviska alebo zamedzenie vypnutia bomby v bombovisku. Takýto zápas končil tak do 3 minút od začiatku.

Konečné poradie seniorov bolo:

1. Vietcong Squad
2. Warstore Tím
3. Contractor Tím

O vyjadrenie sme požiadali rozhodcu a spoluorganizátora Tomáša:

„Turnaj sme sa rozhodli organizovať preto, aby sme  pozdvihli airsoft  a airsoftovú komunitu, keďže na Slovenku také niečo nie je. Zároveň sme chceli urobiť niečo výnimočné. Dnes organizujeme už 3. ročník a turnaj má inú úroveň, ako naše bežné nedele v našej aréne.

Tento ročník je iný oproti tým predchádzajúcim. Jednak sme sprehľadnili a zlepšili pravidlá, je menšia aréna, na ktorej sa hrá a cieľom bolo aj zamedziť podvádzaniu. Je to ťažké, keďže na Slovensku iné turnaje nie sú, musíme skúšať rôzne veci, aby to bolo objektívne a dobré.

Uvidíme, ako to dnes dopadne. Traceri sme zaviedli po skúsenostiach z minulého roku, kedy sme mali problémy ohľadom nepriznávania, a tým pádom mali rozhodcovia sťaženú úlohu rozhodnúť. Pravidlá turnaja by sa mali dodržiavať v rámci fair play, ale často sa to porušuje.

Ihrisko sme prerábali, chystali sme ho na turnaj a skúšali sme to tu cca týždeň, kým sme to doladili, nastavili prekážky a prístupy k nim, aby to bolo tak ako teraz. Zrkadlové a rovnaké z oboch strán.  

Lepšie sa nám ale pracuje rozhodne s deťmi. Juniori sú takí: čo im človek povie, tak to dodržujú. S dospelými je to problematické, lebo majú svoju hlavu a robia si veci po svojom.“

Chalani z tímu Dyldovydry:

„Sme zložený tím z Martina a sme na tejto súťaži už tretíkrát. Airsoft hráme už 12 rokov a keďže to máme radi, rozhodli sme sa, že sa zúčastníme tejto súťaže. Najčastejšie chodíme hrávať aj tak na akcie do Prievidze a Vyšehradného. Samozrejme, sa na súťaž tešíme a uvidíme, ako sa nám bude dariť.“

Contractor Tím:

„Sme spokojní  s turnajom. Je to lepšie, ako minulého roku. Páči sa nám obmedzený počet streliva, rozhodcovia na ploche a ich činnosť. To že ak je niekto zasiahnutý, nemôže sa hýbať a nemotá sa tam, Tie traceri sú dobrá vec kvôli prehľadu a viditeľnosti striel. Všetkým tým, ktorí frflali na FB ohľadom obmedzenej kapacity streliva odkazujeme, že na jeden zápas je 250 BB v pohode.“

To boli vyjadrenia niekoľkých účastníkov, ktorí si túto akciu ozaj užili. A aj keď sa niekedy odchádzalo zo zápasu s nervozitou alebo s pocitom krivdy, akcia stála za to. Dobrá organizácia, žiadne zdržiavanie, občerstvenie a stretnutia so starými známymi iste stáli za čas strávený s airsoftom. 

Iste, vždy sa nájdu nejaké nedostatky alebo chybičky, ktoré niekomu nevyhovujú. Ja osobne som mal pocit, že najčastejšie hádky boli s tímami, ktoré nakoniec turnaj vyhrali. Zahral som si dva zápasy (4 kolá) s chalanmi, ktorým chýbali ľudia do počtu a po oboch prehrách sme vypadli z turnaja. Ale napríklad prehra s tímom C.H.A.O.S. bola cťou. Zásahy sa priznali a nič nebolo sporné. A aj keď mali chalani o jedného menej na ihrisku, vedeli a podali super výkon. Tú výhru, keď som videl, ako makajú, som im sám prial.

Na druhej strane počúvať hlasnú hádku dvoch tímov kvôli štyrom sústrelom nepridá na dobrom pocite ani nálade. 

Osobne akciu hodnotím ako posun vpred, čo sa týka turnajových pravidiel. Asi treba dopracovať pravidlá pre sústrel a urobiť pár úprav. Zabezpečí sa tak objektivita a nahradí férovosť, keď už to nie je o fair play každého hráča jednotlivo.

Sponzormi akcie boli:
Warstore.sk
RespawnSlovakia.sk
Army Training

Všetkým víťazom gratulujeme, účastníkom vzdávame česť, že sa zúčastnili a šli do toho. Organizátorom prajeme veľa síl a nech ich neoberú o náladu alebo o ich snahu niečo posunúť v tejto oblasti neprajnícke vyjadrenia iných organizátorov alebo hráčov. Verím, že budúci rok sa táto nádejná akcia opäť uskutoční.

…softu zdar!

Autor: Patrik Žitník

Foto: Martin Ondrejovič

P.S.  Ak sa vám tento článok páčil, kliknite na páči sa mi, aby ste na neho upozornili vašich priateľov na FB. 

Ďakujem