Reportáž: Tohtoročný Extrém Fight- Hard training 2018 na Lešti inak, ako sme zvyknutí

Áno, aj tento rok dostali organizátori akcií z dielne ConflictZone povolenie v spolupráci so združením Slovak Camp o.z. zorganizovať branno-športovú akciu vo VVP Lešť. Rozhodli sa, že jedinečnú možnosť využijú inak. A tak aj bolo.

Udalosť sa konala v dňoch 14.7. až 15.7.2018. Zúčastnilo sa jej dokopy 30 účastníkov a asi piati organizátori vrátane inštruktorov na rôzne oblasti.

Hlavným cieľom akcie, kľudne to môžeme nazvať aj výcvikový kurz, bolo zdokonaľovanie streleckých, zdravotných a zlaňovacích zručností. Každej z oblastí bol venovaný rozsiahly čas, počas ktorého mali účastníci – airsofťáci danú problematiku pochopiť, vyskúšať si ju reálne v praxi a vychytať muchy, ktoré počas realizácie robili. Je nutné poznamenať, že aj dostatok času vyhradený jednej prednáške niekedy nestačil a harmonogram sa preto posúval podľa potreby.

Priebeh Extrém Fightu

Účastníci sa na začiatku akcie rozdelili do dvoch rovnakých skupín. V daných skupinách absolvovali aj jednotlivé cvičenia. Kvôli praktickosti a lepšej flexibilite tej-ktorej skupiny. Vždy teda bežali dve prednášky naraz.

V prvý deň bola na pláne streľba z airsoft alebo ostrých zbraní (podľa možnosti účastníka)  a prvá pomoc pri strelnom poranení.

Prednášku zdravotnej prípravy zabezpečili dvaja odborníci. Prvou bola PhDr. Jarmila Bramušková, PhD z katedry urgentnej zdravotnej starostlivosti v Banskej Bystrici s bohatými skúsenosťami z praxe a druhý metodik bol vojenský špecialista Mirko na rýchlu pomoc s početnou praxou vo svojom odbore. Účastníkom najprv poskytli prednášku o rôznych spôsoboch strelných poranení s návodom, ako ich čo najefektívnejšie ošetriť. Ako plus sa dá určite vnímať práve to, že prednášajúci boli z rôznych oblastí, a vďaka tomu sa častokrát svojimi vedomosťami navzájom dopĺňali. Hráči tak dostali obšírne vedomosti o zastavení krvácania rôznymi spôsobmi. Rozdielnymi detailmi poskytovania pomoci v taktickej situácii na bojisku a v civilnom živote. Následne si mohli získané vedomosti vyskúšať na sebe a spolubojovníkoch. Nechýbal ani tréning, ako si nasadiť turniket  na vlastnú končatinu pomocou menej dominantnej ruky.

Strelecká časť výcviku sa niesla v znamení ostrej streľby z pištole a dlhej pušky. Mal ju na starosti inštruktor pre streľbu, ktorého väčšina streleckej komunity považuje za odbornú špičku. Na začiatku sa prebrala bezpečnosť a základná manipulácia so zbraňami, ktorá bola zameraná na presnú a efektívnu streľbu z rôznych polôh. Následne sa pokračovalo v streľbe pri zmene držania zbrane a s výmenou zbrane na ľavé, respektíve pravé rameno. Všetko smerovalo k tomu, aby sa kurzanti naučili streľbu z oboch strán, ktorá je potrebná pre streľbu spoza bariér alebo vhodného krytu na streľbu. Ďalšou časťou výcviku bola práve bariérová streľba z rôznych vynútených polôh za čo najväčšieho krytia strelca, zatiaľ čo strelec musel zachovať 100%  presnosť streľby. Poslednou súčasťou streleckého výcviku bolo spojenie bariérovej streľby a využitia ostatných streleckých zručností pri simulovanej situácii, kde účastníci v bojovom poli riešili strelecké úlohy, obranu a streľbu spoza bariér či vozidiel.

Popri tom inštruktori chodili medzi účastníkmi a určovali rôzne typy zranení na niektorých strelcoch. Ich úlohou bolo naďalej plniť úlohy obrany a streľby, ktoré inštruktor velil a zároveň museli spolubojovníka bezpečne ošetriť a evaukovať na určené miesto. To malo byť improvizovaným bodom, odkiaľ sa ranení ďalej premiestnili do poľnej nemocnice. Všetky aktivity museli mať veľmi vysoký stupeň vlastnej bezpečnosti a zároveň zachovať efektivitu pohybu a streľby zároveň. Takže na záver sa iste podarilo zvýšiť každému účastníkovi adrenalín na potrebnú hranicu…

Druhý deň sa niesol v znamení zlaňovania z budovy a prednášky o prvej pomoci pri páde z výšky.

Zdravotnú časť výcviku mala na starosti znovu PhDr. Jarmila Bramušková, PhD. Tá kurzantom vysvetlila, ako efektívne a bez škôd nasadiť zranenému krčný límec, ako použiť panvový pás a ako bezpečne položiť raneného na nosítka, upevniť ho na ne a zdvihnúť ho nimi zo zeme. Po teoretickej časti nasledovala možnosť účastníkov vyskúšať si to. A že si chalani túto možnosť vychutnali, vedia najlepšie nešťastníci hrajúci ranených…

V tom istom čase prebiehal o kúsok ďalej lezecký výcvik. Odborným inštruktorom bol okrem inštruktora Patrika z firmy Army Training aj Mirec, inštruktor na lanové techniky a prácu vo výškach. Cieľom bolo naučiť účastníkov rôzne techniky a prvky istenia či zlaňovania z výškových kolmých budov.  Metodickým postupom sa účastníci naučili správnu polohu zlaňovania, správne naväzovanie na lano, využitie rôznych horolezeckých pomôcok potrebných pre zlaňovanie a, samozrejme, techniky nástupu do lana. Zlaňovanie začalo z nízkej výšky a postupne sa prešlo na zlaňovanie z plnej výšky budovy. Po zvládnutí týchto techník účastníci zlaňovali v plnej taktickej výbave vrátane zbraní, aby si zvykli na rôzne iné špecifiká zlanenia s plnou taktickou výbavou.

Čerešničkou na torte pre hráčov bola určite posledná aktivita, kde sa po dvoch dňoch výcviku prednášky pretavili do akcie. Rýchla airsoftová hra v novovybudovanej výcvikovej dedinke rozprúdila v chlapoch nahromadený adrenalín. Úlohou oboch armád bolo nájsť zraneného značkára, ošetriť ho podľa schopností a vedomostí, ktoré nabrali počas prednášok a taktickým presunom ho evakuovať do bezpečia. Chalani si chvíľku airsoftu tak užívali, že namiesto evakuácie ranených sa nechali vtiahnuť do vzájomných prestreliek.

Ako sa Extrém páčil účastníkom

„Za tím S.A.T. sa chcem poďakovať organizátorovi. Sobotná streľba bola super, inštruktor je profík, to bolo top. Zlaňovanie bolo tiež super. Kvôli ostatným chalanom z tímu som bol v skupine začiatočníkov, čiže išlo sa krok za krokom. To bolo tiež top. Zdravotná sa nám tiež páčila. Je vidieť, že pani sa vyzná v tom, čo robí. Možno som očakával viac bojovej medicíny a trochu viac praxe ako teórie. Človek si to viac zapamätá. Posledná úloha v bojovej dedinke nevyšla, ale to kvôli tomu, že ľudia chceli bojovať a nie ošetrovať. Celkovo je to určite dobrá skúsenosť zatrénovať si na Lešti. Som rád, že sme sa stretli. Vďaka!“

„Paťo, za SGčko ti patrí veľká vďaka. Všetko to bolo super.“

Chalani z tímu Strikers sa o svoje dojmy podelili tiež. Jednotka vraví, že: „Dík za parádny víkend. Aj keď možno všetko nevyšlo, ako si ty plánoval… Viem presne, koľko úsilia a nervov to stálo v minulosti a zisk žiaden, vďačnosť komunity minimálna, reciprocita sporná. Nenechaj sa odradiť a pokračuj. Ja som sa veľmi dobre bavil a oddýchol som si. Žiadne hádky a nadávky, proste len zábava, ako za starých dobrých časov. Nabudúce fľaštička červeného pre Paťa na mňa.“ Dvojka bol skeptickejší: „Bol to super tréning. Veľmi podobný tomu, ktoré robievame inokedy. Rozdiel ale spočíval v prostredí. To hocikedy len tak nie je… Čo sa týka výkonu inštruktora na streľbu, tak to bola stará dobrá úroveň. Ale naňho som už tiež zvyknutý, keďže to nie je môj prvý tréning s ním. Čo sa týka streľby, vadilo mi, že tam boli ľudia, ktorých nepoznám, hlavne ich schopnosti. Uvedomujem si však, že to je vec, ktorú si musím v hlave vyriešiť sám. Čo sa týka Combat Medic, bolo to pre mňa trošku sklamanie. Nebolo to zlé, no my absolvujeme niekoľkokrát do roka simulované reálne situácie s Červeným krížom, preto ma toto veľmi nenadchlo. Zlaňovanie bola stará dobrá klasika. Dedinka na záver víkendu bola pre mňa super.“

Matúš z tímu C.A.T. sa k hromadnej ďakovačke pridal tiež: „Chcem poďakovať. Rád som videl opäť všetkých účastníkov pokope a pokecal, aj keď niektorí na večernej stanovačke chýbali… Paťovi ďakujem za organizáciu a inštruktorom za realizáciu.“

Spoluhráč z rovnakého tímu, Berny, bol na svojom blogu výrečnejší. Jeho report z Hard Trainingu si môžete prečítať TU.

 

Autor: Zuzana Michalíková

Foto: archív AT

 

P.S.  Ak sa vám tento článok páčil, kliknite na páči sa mi, aby ste na neho upozornili vašich priateľov na FB. 

Ďakujem

armytraining kurzy/zážitky a outdoor